Week 2020-02

Minulý týždeň sa konal CES2020 a to je čas v roku, keď sa dozvieme, čo bude moderné v celom roku aktuálnom. @vlkodotnet

Udalosť týždňa: Vojna AMD vs Intel sa presúva do ultrabookov

Keďže v našej kancelárii sedí veľký fanúšik AMD, tak si neodpustil poznámku o uvedení nových AMD ultra-mobilných  procesorov postavených na Zen 2 architektúre. Konkrétne ide o 7 nm procesory so spotrebou okolo 15 W.

Prišlo iba nevyhnutné a AMD prinieslo svoju Zen 2 architektúru na ultrabooky ako posledný krok svojho CPU portfólia. Každému teraz iste vŕta v hlave otázka, či je to koniec Intelu a čo Intel spravil zle.

Po odpoveď treba zájsť trošku do histórie. Vtedy Intel uviedol 14 nm architektúru a vyzeralo to, že to je koniec Moorovho zákona. Čipy sa vyrábajú z kremíka, z veľkého kruhu kremíku, do ktorého sa prenesie celý obraz čipu, samozrejme opakovaný, aby bol pokrytý celý jeho povrch. Potom sa ten kremík nareže a zmerajú sa parametre jednotlivých dielikov, či spĺňajú výstupné parametre. Pri 14 nm bola tak nejak predpokladaná veľkosť, ktorá je hraničná a potom vzniká toľko nepodarkov, že ďalšie zmenšovanie nie je ekonomický únosné. Aby napríklad z vypálených 4-jadrových procesorov bolo čo najviac kompletných a funkčných procesorov, tak sa rôzne upravoval návrh, ktorý dokázal tieto chyby napraviť, inak je daný procesor nepoužiteľný a ide do koša.  A tu už zjednodušujem, aby to šlo lepšie pochopiť, ale Intel šiel cestou zložitejších procesorov so selfopravou prípadných vád, a teda zložitejšieho návrhu a hlavne väčšej plochy čipu. AMD navrhlo novú architektúru, ktorá je jednoduchšia a v podstate nevypáli celý čip na jeden vrz, ale z menších kúskov následne poskladá výsledný multicore čip podobne ako lego. Síce zopár bude vadných, ale jeden čip nezabije celý procesor.

Je pravda, že to najskôr AMD moc nešlo, ale po pár iteráciách tu má konečne architektúru, ktorú dokážu dostať aj na 7 nm, kým Intel má problém vyrábať efektívne 10 nm architektúru. Samozrejme ak porovnáme jeden čip, tak v surovom výkone je na tom Intel stále o čosi lepšie, ale AMD dokáže na výsledný CPU dať viac jadier. Plus 7 nm bude vždy spotrebovávať menej energie a to znamená možnosť ísť do vyšších frekvencií.

AMD má síce náskok, ale Intel má peniaze, inžinierov a za dva-tri roky môže byť úplne inde, čo aj ukazujú ich prezentácie. Čo je ale ešte oveľa viac zaujímavé je, že AMD uviedlo aj Threadripper 3990X s 64 natívnymi jadrami, čo je 128 virtuálných jadier v jednom čipe. A to je toľko jadier, že sa im nechytá ani Intel so svojím najlepším Xeon procesorom.

Udalosť týždňa 2: CES 2020

Po časti o AMD procesoroch, kde som trochu uletel, netreba zabudnúť na snahu Intelu. Ten uviedol komponentové počítače, ktoré sa budú skladať s troch komponentov. CPU s RAM je prvá, disk druhá a GPU tretia. Vlastne bude tu aj štvrtá časť a tou je case, ale to je len vizuálny detail. Dať dokopy nový PC/upgrade starého PC by mal zvládnuť aj menej skúsený užívateľ. Intel plánuje tiež dlhodobejšiu podporu tejto architektúry, čo znamená, že minimálne za 3 roky povolíte 2-3 skrutky a už máte PC s novým CPU.

Určite ste počuli o skladateľných telefónoch. Ale oveľa skôr sa asi medzi obyčajných ľudí dostanú skladateľné notebooky. Svoj koncept predstavil Microsoft so Surface Neo. Intel uviedol koncept tabletu, z ktorého otvorením 17 palcovú verziu. Niečo podobné, ale komerčne dostupné uviedlo Lenovo v rade ThinkPad. Všetci sa ale zhodujú, že bude treba na to prispôsobený operačný systém, čo by mal byť práve pripravovaný Windows 10X, ktorý má byť na trhu dostupný tento rok.

A prídu tiež väčšie, širšie, rýchlejšie, viacnitové monitory.

Nakoniec tu máme podivnosti, začneme zaujímavejšími. Alienware uviedlo kópiu Nintendo Switch s Windows.

Samsung Neon je projekt, ktorý dokáže vytvoriť virtuálneho avatara. Ten je na nerozoznanie podobný reálnemu človeku (na internete našli pár osôb, ktoré použili ako základ pre vygenerovanie postavy, je teda otázne, či tento projekt vie vygenerovať aj úplne novú osobu). Je to jednoduchšie, ako robiť robota, to ale neznamená, že sa to raz pri výrobe realistických robotov nepoužije.

Panasonic uviedol VR okuliare, v ktorých budete vyzerať ako zo steampunk románu.

A mohlo by to vyzerať, že sa toho na CES moc neudialo, preto na záver pridávam long read toho, ako to vidí Steven Sinofsky (svojho času riaditeľ dnes už neexistujúcej Windows divízie v MS). Je to zaujímave čítanie, ako vidia takúto konferenciu ľudia, ktorým technológia zarába. Je troška rozdielny ako náš zákaznícky, ktorý určuje za čo minieme peniaze.

Tiobe index za rok 2019

Tiobe je index, ktorý pravidelne sleduje používanie programovacích jazykov. Na prvom mieste je samozrejme Java, nasleduje C, Python, C++ a na piatom mieste môj milášek C#.

https://www.tiobe.com/tiobe-index/

C# kód na Windows 3.1

Microsoftu nemožno uprieť jednú vec. Tou je kompatibilita. A tak je možné dnes v .net core napísať konzolový kód a pomocou pár hackov ho spustiť na operačnom systéme z roku 1992.

PWA v roku 2020

Pred dvanástimi rokmi Steven Jobs uviedol ako najjednoduchšiu možnosť, ktorá dostane aplikáciu na iPhone, vytvorenie manifestu pre web stránku. Robiť aplikácie pre iOS vtedy nebolo jednoduché, bol tam zdĺhavý proces odsúhlasovania, testovania. To web aplikácie nemali. Stačilo si pinnuť web na plochu a manifest sa postaral o všetko ostatné. Nejak to fungovalo aj offline, nejak to malo aj storage. Notifikácie boli troška oriešok, ale dalo sa to. Dnes už sú ProgresiveWebApplication oveľa ďalej. Je to preto, že telefóny už majú viac výkonu, aby zvládli občas aj ten váš neoptimalizovaný javascript a aj api prehliadačov sprístupňuje čoraz viac zdrojov telefónu, ktoré predtým potrebovali nejakú medzivrstvu (napríklad práve spomenuté notifikácie, ale aj kameru, lokalizačný servis, senzory).

Čo bude s .net frameworkom?

Keďže prichádza verzia .net 5, ktorá nebude mať ani prívlastok core ani framework. To znamená, že by mala združovať ako svet .net core, tak .net framework. V prípade prvého to nebude problém, v prípade druhého áno. Ak z nejakého dôvodu budete nútení zostať pri .net frameworku, tak čím ďalej, tým viac budú chýbať najnovšie knižnice. Lebo udržiavať 3 verzie knižníc, nebude pre ich tvorcov nič jednoduché, najmä ak pôjde o OpenSource verzie. Preto, ak máte vo firme na starosti strategické technologické rozhodnutia, nezabúdajte, že vám zostáva prinajlepšom pár rokov na to sa prispôsobiť (nasleduje opinion článok).

Linky na záver

Užitočný tool ak potrebujete v prednáške zvýrazniť rôzne časti kódu.

Google Stadia je pre Androidy, ale neuveríte, čo ešte beží na Androidoch? Čítačky kníh. A keď obe veci spojíte vznikne niečo takéto.

Nakoniec už len oddychové vlákno ako vyzerá taký outsourcing, keď necháte robiť prácu niekomu, kto má možno skills, ale nemá potuchu v čom je problém. Tieto plagáty sú proste geniálna analógia s programovaním. Spomeňte si na ne, keď nabudúce uvidíte kód, ktorému nebudete rozumieť.